Definícia
Alergická kontaktná dermatitída je zápalové ochorenie kože vyvolané alergickou reakciou po kontakte s konkrétnym alergénom.
Ide o oneskorenú precitlivenosť, pri ktorej sa koža reaguje až po predchádzajúcej senzibilizácii na danú látku.
Rozšírenie
Ochorenie patrí medzi veľmi časté kožné problémy a vyskytuje sa u detí aj dospelých.
Často sa objavuje v oblastiach, kde koža prichádza do styku s alergénom, napríklad na rukách, krku, viečkach, tvári alebo v miestach nosenia šperkov, kozmetiky či pracovných pomôcok.
Príčina ochorenia
Príčinou je kontakt s alergénom, na ktorý si organizmus vytvoril precitlivenosť.
Najčastejšími alergénmi sú kovy, najmä nikel, ďalej kozmetika, parfumy, konzervanty, latex, rastliny, lieky a niektoré pracovné chemikálie.
Základný mechanizmus vzniku ochorenia
Po opakovanom kontakte s alergénom sa aktivuje bunkami sprostredkovaná imunitná reakcia kože.
Vzniká zápal s opuchom, začervenaním, svrbením a tvorbou pľuzgierikov alebo mokvania, pričom reakcia sa často objaví s oneskorením niekoľkých hodín až dní.
Klinické prejavy ochorenia
Typické je výrazné svrbenie, začervenanie, opuch, drobné pľuzgieriky, mokvanie, chrasty a šupinatenie.
Pri dlhšom trvaní koža hrubne, vysušuje sa a môže praskať.
Ložisko býva zvyčajne ostrejšie ohraničené v mieste kontaktu s alergénom, ale pri dlhodobom pôsobení sa môže rozšíriť aj mimo neho.
Obrázok: Alergická kontaktná dermatitída, zdroj: Wikimedia Commons
Základná diagnostika ochorenia
Diagnóza sa opiera o klinický obraz, časovú súvislosť s kontaktom s podozrivou látkou a o alergologické vyšetrenie.
Veľmi dôležité sú epikutánne testy, ktoré pomáhajú zistiť konkrétny alergén.
Základná liečba ochorenia
Základom je úplné vyhýbanie sa alergénu.
V akútnom štádiu sa používajú lokálne kortikosteroidy, emolienciá a upokojujúca starostlivosť o kožu; pri výraznom svrbení môžu pomôcť aj antihistaminiká.
Pri ťažších alebo rozsiahlych formách je vhodná úprava pracovných či denných návykov.
Možné komplikácie ochorenia
Pri opakovanom kontakte s alergénom sa ochorenie stáva chronickým a koža býva zhrubnutá, suchá a citlivá.
Komplikáciou môže byť aj sekundárna infekcia po škrabaní, najmä ak sú prítomné praskliny alebo mokvanie.
Prognóza ochorenia
Prognóza je dobrá, ak sa podarí odhaliť a odstrániť vyvolávajúci alergén.
Ak sa kontakt opakuje, ochorenie sa vracia a môže výrazne zhoršiť kvalitu života.
Tabuľka: Najčastejšie alergény pri alergickej kontaktnej dermatitíde
| Skupina alergénov | Príklady | Typické miesto postihnutia |
| Kovy | Nikel, kobalt, chróm | Uši, zápästia, pupok, ruky |
| Kozmetika | Krémy, parfumy, farby na vlasy, konzervanty | Tvár, viečka, krk, ruky |
| Latex a guma | Rukavice, elastické materiály | Ruky, zápästia |
| Rastliny | Byliny, pryskyřica, šťavy z rastlín | Ruky, predlaktia, odkryté plochy |
| Lieky | Niektoré lokálne liečivá, antibiotiká, anestetiká | Miesto aplikácie |
| Pracovné látky | Chemikálie, lepidlá, čistiace prostriedky | Ruky, predlaktia |
Tabuľka: Rozdiel medzi alergickou a iritačnou kontaktnou dermatitídou
| Vlastnosť | Alergická kontaktná dermatitída | Iritačná kontaktná dermatitída |
| Mechanizmus | Imunitná alergická reakcia | Priame poškodenie kože dráždivou látkou |
| Vznik | Po senzibilizácii, často oneskorene | Môže vzniknúť aj po prvom kontakte |
| Svrbenie | Výrazné | Často pálenie a bolesť, menej svrbenia |
| Lokalizácia | Miesto kontaktu, môže sa šíriť | Väčšinou presne v mieste expozície |
| Testy | Epikutánne testy bývajú pozitívne | Testy na alergén negatívne |
Sumár
Kľúčové pri alergickej kontaktnej dermatitíde je identifikovať a úplne sa vyhnúť alergénu – prečítajte si zloženie kozmetiky, pracích prostriedkov, šperkov a pracovných materiálov, vymeňte gombíky a zipsy za nikel-free verzie, používajte bavlnené podrukavice pod ochranné rukavice a vyhýbajte sa priamemu kontaktu s dráždivými látkami. Postihnuté miesto jemne umyte vlažnou vodou a neparfumovaným čistiacim prípravkom, osušte poklepaním a aplikujte výdatné množstvo jednoduchého emoliensa (masť alebo krém bez vôní a konzervačných látok) na obnovu kožnej bariéry.
Počas akútneho vzplanutia s výrazným začervenaním, svrbením a pľuzgierikmi používajte podľa odporúčania lekára lokálne kortikosteroidy vhodnej sily pre danú oblasť (slabšie na tvár a záhyby, stredne silné na končatiny a trup) v tenkej vrstve 1–2-krát denne počas 7–14 dní, potom postupne vysadzujte; na citlivé miesta (tvár, očné viečka, genitálie) alebo pri dlhodobej liečbe sú vhodnejšie lokálne inhibítory kalcineurínu (takrolimus, pimekrolimus), ktoré nespôsobujú atrofiu kože. Pri silnom svrbení môžete po porade s lekárom alebo lekárnikom krátkodobo použiť perorálne antihistaminikum.
Ak máte podozrenie na konkrétny alergén, ale nie ste si istí, navštívte dermatológa na epikutánne testy, ktoré presne určia, na čo ste alergický, a pomôžu vám zostaviť zoznam látok, ktorým sa máte vyhýbať.
Lekára vyhľadajte, ak je postihnutá veľká plocha kože, ak sú prítomné veľké pľuzgiere, mokvanie, výrazný opuch, bolesť alebo príznaky infekcie (hnisanie, žlté chrasty, horúčka), ak sa stav nezlepšuje po 1–2 týždňoch správnej liečby a vyhýbania sa alergénu, alebo ak je postihnutá tvár, očné okolie, genitálie, prípadne ak máte podozrenie na pracovnú alergiu a potrebujete potvrdenie diagnózy a úpravu pracovného prostredia.