Definícia
Hemangióm u detí je najčastejší benígny cievny nádor v dojčenskom veku, ktorý vzniká z novotvorby krvných ciev v koži alebo podkoží.
Typicky sa objaví pri narodení alebo v prvých týždňoch života, v priebehu niekoľkých mesiacov rýchlo rastie a neskôr postupne spontánne ustupuje (involuje).
Rozšírenie
Infantilné hemangiómy sa vyskytujú približne u 4–5% dojčiat, čo z nich robí najčastejší nádor detského veku.
Častejšie sa vyskytujú u dievčat, predčasne narodených detí, detí s nižšou pôrodnou hmotnosťou a u svetlejšej pleti.
Príčina ochorenia
Presná príčina nie je úplne objasnená, ale predpokladá sa úloha poruchy vývoja ciev v prenatálnom období a následná abnormálna proliferácia endotelových buniek po narodení.
Dôležitú úlohu môžu zohrávať faktory ako hypoxia (nedokysličenie tkaniva) a niektoré regulátory, napríklad systém renín–angiotenzín a rastové faktory ciev.
Základný mechanizmus vzniku ochorenia
Hemangióm prechádza typickými fázami: po počiatočnom objavení nasleduje proliferačná fáza, v ktorej rýchlo rastie (najmä počas prvých 3–6 mesiacov života), a potom fáza involúcie, keď sa rast zastavuje a ložisko postupne bledne a splošťuje.
Histologicky ide o proliferáciu endotelových buniek a novotvorbu ciev, ktoré sú spočiatku veľmi aktívne, neskôr dochádza k ich ústupu a prestavbe tkaniva.
Klinické prejavy ochorenia
Hemangióm môže byť povrchový (jasne červený, „jahodový“ hemangióm), hlboký (modrastý, pod povrchom kože) alebo zmiešaný.
Najčastejšie sa nachádza na hlave, krku a trupe, môže sa však objaviť kdekoľvek na koži, slizniciach a zriedkavejšie aj vo vnútorných orgánoch (napr. pečeň).
Väčšina hemangiómov je bezbolestná, ale pri ulcerácii (vznik vredu) môže byť veľmi bolestivá a môže krvácať.
Obrázok: Infantilný hemangióm, zdroj: WIkimedia Commons
Základná diagnostika ochorenia
Diagnóza sa zvyčajne stanovuje klinicky podľa typického vzhľadu, lokalizácie a dynamiky rastu v prvých mesiacoch života.
Pri hlbších, nejasných alebo rozsiahlych hemangiómoch sa môžu doplniť zobrazovacie vyšetrenia (ultrazvuk, výnimočne MRI), najmä ak je podozrenie na postihnutie vnútorných orgánov alebo asociované syndrómy (napr. PHACE).
Základná liečba ochorenia
Väčšina malých, nekomplikovaných hemangiómov si vyžaduje len sledovanie – spontánne ustúpia bez potreby liečby.
Pri hemangiómoch, ktoré ohrozujú funkciu (oko, dýchacie cesty, ústa, ucho), pri rýchlom raste, ulcerácii alebo riziku trvalého kozmetického poškodenia, sa používa farmakologická liečba, najmä betablokátory (perorálny propranolol, lokálny timolol alebo propranolol).
Chirurgická liečba alebo laser sa zvažujú pri reziduálnych zmenách, jazvách alebo pri špecifických komplikovaných prípadoch, dnes už menej často než v minulosti.
Možné komplikácie ochorenia
Najčastejšou komplikáciou je ulcerácia (vznik vredu) hemangiómu, ktorá spôsobuje bolesť, riziko infekcie a krvácania.
Podľa lokalizácie môže hemangióm spôsobovať poruchy zraku (pri postihnutí očného okolia), dýchania (pri postihnutí dýchacích ciest), prijímania potravy (periorálne), sluchu alebo iné funkčné problémy.
Veľké hemangiómy (napr. hepatálne) môžu vo výnimočných prípadoch viesť aj k obehovej záťaži až srdcovému zlyhávaniu.
Prognóza ochorenia
Prognóza je vo väčšine prípadov veľmi dobrá – veľká časť hemangiómov sa postupne výrazne zmenší alebo takmer vymizne do predškolského veku.
U časti detí pretrvávajú drobné reziduálne zmeny (riedke cievky, mierne prepadnutie alebo nadbytok kože, jazvička), ktoré môžu byť neskôr korigované kozmeticky alebo chirurgicky.
Tabuľka: Základné typy infantilných hemangiómov
| Typ hemangiómu | Lokalizácia / hĺbka | Typický vzhľad a priebeh |
| Povrchový (superficiálny) hemangióm | V povrchovej časti kože | Jasne červené, vyvýšené „jahodové“ ložisko, rýchly rast v dojčenskom veku, následná postupná regresia |
| Hlboký (subkutánny) hemangióm | V podkoží, pod povrchom kože | Modrasté alebo koži podobné vyklenutie, môže byť menej nápadný pri narodení, rastie s oneskorením |
| Zmiešaný hemangióm | Kombinácia povrchovej a hlbokej zložky | Červený povrch s hlbším modrastým komponentom, môže dosahovať väčšiu hrúbku a objem |
| Lokalizovaný hemangióm | Jedno ohraničené ložisko | Najčastejšia forma, zvyčajne priaznivá prognóza pri sledovaní |
| Segmentálny hemangióm | Väčšia plocha podľa dermatómu alebo segmentu | Vyššie riziko komplikácií, častejšie vyžaduje aktívnu liečbu a sledovanie |
Sumár
Pri infantilných hemangiómoch ide o nezhubné cievne nádory, ktoré sa väčšinou objavia až v prvých týždňoch po narodení. Najrýchlejšie rastú počas prvých 1–6 mesiacov, niekedy až približne do 1. roka, potom sa postupne zmenšujú a blednú v priebehu rokov.
Malý, povrchový hemangióm na trupe alebo končatine, ktorý nerastie rýchlo, nekrváca a neprekáža funkcii, zvyčajne stačí fotografovať raz týždenne v rovnakom svetle a sledovať jeho veľkosť. Miesto chráňte pred trením, slnkom a poranením; neprepichujte ho, nepoužívajte kyseliny, ocot, éterické oleje ani „odstraňovače bradavíc“. Pri suchosti kože používajte jednoduchý neparfumovaný hydratačný krém.
Vyšetrenie dermatológom alebo v centre pre cievne anomálie je vhodné ideálne do 1. mesiaca veku, ak hemangióm rýchlo rastie alebo je na tvári, okolo oka, nosa, pier, ucha, v oblasti brady a krku, v plienkovej oblasti, na prsníku alebo v okolí konečníka. Skoré vyšetrenie je dôležité aj pri veľkom alebo segmentálnom ložisku, bolestivej ulcerácii, krvácaní, pri viac než piatich kožných hemangiómoch alebo ak dieťaťu prekáža pri videní, dýchaní, pití či prijímaní potravy.
Pri rizikových hemangiómoch je liekom prvej voľby propranolol pod vedením odborníka; pri tenkých, malých povrchových hemangiómoch môže lekár zvážiť lokálny prípravok.
Okamžite vyhľadajte lekára pri náhlom krvácaní, rýchlom zväčšovaní, vzniku bolestivého vredu, hnisaní alebo horúčke, pri hemangióme v okolí oka s problémom otvoriť viečko alebo sledovať predmety, prípadne pri zachrípnutí, pískaní pri dýchaní, sťaženom dýchaní či odmietaní pitia.