Definícia
Kontaktná dermatitída je zápalové ochorenie kože, ktoré vzniká po priamom kontakte s dráždivou látkou alebo alergénom a prejavuje sa začervenaním, svrbením, pálením a niekedy aj tvorbou pľuzgierikov či mokvaním.
Rozlišujeme najmä iritatívnu kontaktnú dermatitídu, ktorá vzniká po opakovanom alebo jednorazovo silnom pôsobení dráždivej látky, a alergickú kontaktnú dermatitídu, ktorá je prejavom precitlivenej imunitnej reakcie, vzniká po opakovanom kontakte s látkou.
Rozšírenie
Toto ochorenie patrí medzi veľmi časté kožné diagnózy v ambulancii, najmä u ľudí, ktorí prichádzajú do styku s čistiacimi prostriedkami, kozmetikou, kovmi, gumou, chemikáliami alebo pracovnými irritantmi.
Často sa vyskytuje u zdravotníkov, kaderníkov, upratovačov, kuchárov, pekárov, stavebných pracovníkov a u osôb s častým umývaním rúk alebo používaním dezinfekcie.
Príčina ochorenia
Pri iritatívnej forme je príčinou priame poškodenie kožnej bariéry látkou, ktorá kožu vysušuje, narúša alebo chemicky dráždi.
Pri alergickej forme ide o predošlé senzibilizovanie na konkrétnu látku, napríklad nikel, parfumy, konzervačné látky, gumu, lepidlá alebo niektoré lieky a následný imunitne podmienený zápal po opakovanom kontakte.
Základný mechanizmus vzniku ochorenia
Koža sa po kontakte s vyvolávajúcim faktorom zapáli, poruší sa jej ochranná bariéra a vznikne lokálna zápalová reakcia.
Pri alergickej forme je mechanizmus oneskorený a sprostredkovaný bunkovou imunitou, preto sa príznaky často objavia až s odstupom niekoľkých hodín až dní po kontakte.
Klinické prejavy ochorenia
Typicky sa objavuje začervenanie, svrbenie, pálenie, suchosť kože, šupinatenie, drobné praskliny, prítomné býva aj mokvanie, krusty alebo pľuzgieriky.
Ložiská bývajú najmä na miestach kontaktu s vyvolávajúcou látkou, napríklad na rukách, zápästiach, predlaktiach, tvári alebo krku.
Obrázok: Dermatitis contacta irritativa, zdroj: Wikimedia Commons
Základná diagnostika ochorenia
Diagnóza sa opiera o klinický obraz, časovú súvislosť medzi vystavením látke a vznikom ťažkostí a o lokalizáciu postihnutia.
Pri podozrení na alergickú kontaktnú dermatitídu sa používajú epikutánne testy, ktoré pomáhajú identifikovať konkrétny alergén.
Základná liečba ochorenia
Základom liečby je odstránenie alebo obmedzenie kontaktu s vyvolávajúcou látkou a obnova kožnej bariéry pomocou emoliencií a ochranných krémov.
Pri zápale sa používajú lokálne kortikosteroidy alebo iné protizápalové prípravky podľa lokalizácie a závažnosti; pri rozsiahlejších alebo ťažkých formách môže lekár odporučiť aj celkovú liečbu tabletkami.
Možné komplikácie ochorenia
Pri dlhodobom alebo opakovanom pôsobení môže vzniknúť chronické zhrubnutie kože, praskliny, bolestivosť a sekundárna infekcia po poškriabaní.
Návrat ťažkostí je častý, ak sa nepodarí identifikovať spúšťač alebo ak pacient zostáva s alergénom v pravidelnom kontakte.
Prognóza ochorenia
Prognóza je dobrá, ak sa zistí príčina a kontakt s ňou sa preruší.
Pri alergickej forme však môže byť ochorenie celoživotné, pretože senzibilizácia na alergén pretrváva a pri opätovnom kontakte sa ťažkosti vracajú.
Tabuľka: Rozdiel medzi iritatívnou a alergickou kontaktnou dermatitídou
| Položka | Iritatívna kontaktná dermatitída | Alergická kontaktná dermatitída |
| Vznik | Vzniká priamym dráždením kože. | Vzniká po imunologickej senzibilizácii. |
| Čas nástupu | Môže sa objaviť rýchlo po kontakte, najmä pri častom umývaní rúk, pôsobení chemikálií alebo saponátov. | Príznaky sa často objavia neskôr a môžu sa vracať pri každom opätovnom kontakte s alergénom. |
| Typická lokalizácia | Ruky, zápästia, tvár, krk a iné exponované miesta. | Ruky, zápästia, tvár, krk a iné exponované miesta. |
| Typické prejavy | Začervenanie, svrbenie, pálenie, suchosť, šupiny, praskliny, niekedy pľuzgieriky a mokvanie. | Začervenanie, svrbenie, pálenie, suchosť, šupiny, praskliny, niekedy pľuzgieriky a mokvanie. |
Sumár
Pri kontaktnej dráždivé dermatitíde je kľúčové čo najskôr identifikovať a odstrániť dráždivú látku, napríklad čistiace prostriedky, rozpúšťadlá, časté umývanie vodou s mydlom, trenie alebo okluzívne rukavice. Postihnuté miesto jemne umyte vlažnou vodou, osušte poklepaním a vyhýbajte sa ďalšiemu mechanickému alebo chemickému dráždeniu.
Na upokojenie kože používajte výdatné množstvo jednoduchých, neparfumovaných emoliencií vo forme mastí alebo krémov s obsahom vazelíny, ceramidov, glycerínu alebo ovsených extraktov; nanášajte ich viackrát denne, najmä po umytí a pred spaním. Pri svrbení a začervenaní môžete krátkodobo použiť tenkú vrstvu slabého lokálneho kortikosteroidu (napríklad hydrokortizón), a to len na obmedzenú plochu a niekoľko dní, kým sa stav nezlepší.
Vyhýbajte sa „babským receptom“ s citrónom, octom, alkoholom, éterickými olejmi alebo bylinkovými tinktúrami, ktoré môžu dráždenie zhoršiť. Ak pracujete s vodou alebo čistiacimi prostriedkami, používajte bariérový krém, alebo bavlnené podrukavice pod ochranné rukavice a po každom umytí rúk hneď naneste ochranný krém.
Lekára vyhľadajte, ak je postihnutá veľká plocha kože, ak sú prítomné pľuzgiere, mokvanie, výrazný opuch alebo bolesť, ak sa stav nezlepšuje do jedného až dvoch týždňov pravidelnej starostlivosti, alebo ak máte podozrenie na alergickú kontaktnú dermatitídu. Skôr vyhľadajte odbornú pomoc aj pri postihnutí tváre, očných viečok, genitálií, pri výraznom svrbení brániacom v spánku alebo ak máte oslabenú imunitu či cukrovku.